TIGROARCHÍV Róberta Sinaia - Buffalo Bill - kráľ hraničiarov

Dlhé tiene brál úzkeho priesmyku v Skalistých horách predznamenávali blížiaci sa koniec horúceho letného dňa roku 1860. Krivoľakou kamenistou cestou pokrytou žltým prachom sa uberal jazdec. V jednej chvíli však zastavil koňa a cvičeným pohľadom sa obzeral okolo seba.

Len čo opäť prešiel zopár metrov, zahrmel kdesi napravo výstrel. Jazdec zarazil koňa a inštinktívne siahol po puške. Medzi skalami sa však odrazil rázny chrapľavý mužský hlas: ? Nechaj tú pušku na pokoji! A ruky hore!?
Jazdec si až teraz všimol chlapa s revolverom v ruke, vystupujúceho spoza dvoch veľkých balvanov ležiacich pri ceste: ? Čo chcete? Nič som vám neurobil... ? ? To by som ti ani neradil, ? odvrkol chlap. ? Takže, ako som povedal. Ruky hore... Tak. Vidím, že mi rozumieš. Nechcem ti ublížiť. Celý život máš pred sebou. Mňa zaujímajú len tie dve tašky, čo máš pripevnené na sedle.?
Jazdcovi padol pohľad na nápis Pony Express vyrazený na koženej kabele a ťažko preglgol: ? To nemôžete, pane. Túto poštu musím doručiť, ináč prídem o zamestnanie... ?
? Čo ma po tom, mládenček, ? netrpezlivo ho prerušil lupič. ? Idem za tebou už od Fort Laramie... Dobre si obzri túto pištoľ. Nehýb sa. Pomaly si vezmem tie brašne.?
Jazdec zhrozene sledoval, ako zlodej odopína tašky a horúčkovito premýšľal. Zrazu prudko ostrohami bodol koňa do slabín, ten sa vzopäl, pričom zrazil banditu na zem a cvalom uháňal preč. Jazdec sa niekoľkokrát obzrel a keď videl chlapa nehybne ležať na ceste, vrátil sa: ? Snáď som ho len nezabil... Má krv na hlave... Je v bezvedomí, asi dostal kopytom po hlave... Dobrý koníček... Zviažem ho vlastným opaskom...tak, to bude stačiť. Zoberiem ho so sebou a odovzdám na najbližšej poštovej stanici... Niekde by tu mal byť aj jeho kôň.?
**********************************

? Doručovateľ William Cody. Hlásim mimoriadnu udalosť, ? povedal zaprášený mladík, keď vstúpil do poštovej kancelárie na najbližšej stanici. Poštmajster zdvihol oči od veľkého zošita, čo ležal na stole pred ním a ustarane sa opýtal: ? Preboha, čo sa stalo, Bill? Indiáni??
? Nie. Hoci, dvakrát som ich videl, ? pokrútil hlavou mládenec. ? V priesmyku ma prepadol nejaký darebák. Chcel mi vziať zásielky.?
? Zabil si ho?? vstal poštmajster a podišiel k chlapcovi. Ten sa zoširoka usmial: ? Priviezol som ho so sebou. Prešiel som ho koňom a spútal jeho vlastným opaskom... Tamto je, zviazaný na koni.?
Poštmajster podišiel k oknu a jediným pohľadom sa presvedčil, že je tomu naozaj tak: ? No, namôjveru, keby som ťa nepoznal, neveril by som ti. Koľko máš rokov? Pätnásť, šestnásť??
? Pätnásť, pane, ? vypol sa Bill. Poštový úradník uznanlivo zašomral: ? Pätnásť rokov a dokáže stvárať takéto kúsky. Nestalo sa ti nič??
? Nie, pane, ? odvetil Bill. ? Veľa som sa naučil u zásobovacej firmy Russel, Majors a Wadell, ktorú armáda najala, keď generál Johnson v Utahu bojoval proti Mormonom.?
? Russelovci sú dobrí chlapci, ? uznanlivo zdvihol bradu poštmajster. ? No a ináč sa ako máš??
Bill sa poškrabal po hlave: ? Celkom to ujde. Indiáni ma zatiaľ nevysliedili a plácu dostávam načas. Ibaže mi písala mama. Je chorá. Sú pri nej moje sestry, ale ak jej bude horšie, všetkého tu nechám a pôjdem domov. Otca už nemáme. Ja sa musím postarať o našu rodinu.?
? Ech, nemáš ľahký život, chlapče, ? vzdychol poštmajster. Zároveň si na niečo spomenul: ? Och, aby som nezabudol. Bol tu tvoj kamarát Philips a nechal ti odkaz. Chce, aby si na jeseň s ním išiel na bobry.?
? To je dobrá správa, ? trocha sa rozveselil mládenec. ? Na tých bobrích kožuchoch sa dá celkom dobre zarobiť. Keď sa tu Philips zastaví, povedzte mu, že na poľovačku určite prídem... Tak, majte sa tu pekne.?
****************************************

William Cody kľačal za zvaleným kmeňom veľkej borovice a sledoval stádo pasúcich sa losov. Jemne sa dotkol pleca svojho priateľa Philipsa, ktorý s napriahnutou puškou ležal vedľa neho: ? Pst, vidíš toho veľkého vpredu? Ten je môj. Zoberiem to z tamtej strany... ?
? Buď opatrný, Bill, ? vystríhal kamaráta Philips. ? Keď nás zaňuchajú, nedohoní ich ani blesk.?
? Neboj sa, ? zdvihol ruku Cody. ? Máme dobrý vietor. Vezmi si na mušku tamtú samicu.?
Bill sa začal zakrádať k špicatému balvanu, spoza ktorého bolo stádo vidieť ako na dlani, no zrazu vedúci los zodvihol hlavu a začal vetriť. Bill si pomaly priložil pušku k lícu a vystrelil. Vzápätí zarachotila aj Philipsova puška. Bill okamžite vyrazil z úkrytu: ? Strieľaj, lebo všetci utečú! Vodca už leží!.. . Mám ďalšieho!?
? Dočerta, Bill, ? sklamane zvolal Philips. ? Moja samica utiekla.?
? Ale nie, ? pokrútil hlavou Cody. ? Trafil si ju. Dorazím ju.?
? Kašli na ňu, ? ponáhľal sa za Billom Philips. ? Máme dvoch. Stačia nám.?
? Nezájde ďaleko, ? zapálene odpovedal Bill. ? Farbí. Pozri... Aha, tam je medzi stromami... .. Trafil som ju!.. . Idem za ňou... Preskočím cez tento kmeň... Au, au, moja noha!
? Bill, čo sa stalo?? zvolal Philips, ktorý sa niekoľkými dlhými skokmi dostal ku kamarátovi. Cody si rukou držal nohu a bolestivo syčal: ? Mám niečo s nohou. Strašne to bolí... ?
? Preboha, máš ju zlomenú, ? zdúpnel Philips, keď si bolestivé miesto prezrel. ? No už len to nám teraz chýbalo.?
? Veď hej, ? nahnevaný sám na seba zahučal Bill. ? Musíš mi tú nohu stiahnuť, inak ma odtiaľto nedostaneš... Zober dve palice a priviaž mi ich k nohe.?
? Takto?? prikladal kusy konárov Philips. Bill mu pomáhal nervóznymi pohybmi: ? Daj to sem... Au... Daj mi tvoj opasok... Au... Utiahni to... Poriadne... ?
? Drží to dobre, ? vzrušene povedal Philips a snažil sa Billa zodvihnúť. ? Poď, odnesiem ťa do jaskyne.?
? Dobre, ale opatrne, ? súhlasil Cody. ? Ideme na to...raz, dva, tri, au...do... Ešte šťastie, že sme sa tu rozhodli prezimovať... Necháš ma v jaskyni a ty pôjdeš po pomoc.?
Philipsovi sa zakrútila hlava: ? Ale do najbližšej osady je to 300 míľ.?
? Hádam tu so mnou nechceš stráviť zvyšok života, ? zahriakol ho Bill. ? Je to jediná možnosť. Dáko si poradím... ?
*****************************************

Philips odišiel po pomoc a Bill osamel. Noha ho veľmi bolela. Poriadne sa chladilo a preto sa tmolil po jaskyni, aby sa zahrial.
Jedného dňa ráno jeho vycibrené ucho začulo nepatrný šelest pred jaskyňou. Vtom ho prekvapilo niekoľko indiánskych bojovníkov, ktorí vtrhli do jaskyne. Cody stuhol od hrôzy a meravo hľadel na hroty oštepov, ktoré sa mu opierali o hruď. V matnom svetle ohňa sa objavil náčelník: ? Nech sa bledá tvár ani nepohne, ak nechce ešte viac rozhnevať červených bojovníkov. Nech povie čo tu chce a čo tu hľadá.?
? Ja, ja som zranený, ? vyjachtal Bill. ? Zranil som sa v lese.?
? Bledá tvár hanebne kradla v našich loviskách, ? prísne prehlásil náčelník. ? Všetky tieto kožušiny svedčia o jej zločine. Bledé tváre sa rozťahujú v našej zemi akoby im patrila odjakživa, ale hnev bojovníkov z prérií je spravodlivý. Bledá tvár zomrie a všetky jej veci od tejto chvíle patria mne, náčelníkovi Dažďu v tvári.?
? Dážď v tvári?? ostril v šere zrak Bill. ? Náčelník Dážď v tvári? Naozaj si to ty? Ja som Bill Cody, čo ma nespoznávaš??
Indián sa zarazil a pomaly sa nahol k Billovi: ? Co-dy?.. . Uf, naozaj sa bledá tvár ponáša na jedného z tých mužov, čo nosia Dlhým nožom jedlo.?
? Áno, som to ja, ? nástojil Cody. ? Dal som ti prikrývku a nejaké zásoby. Naše vozy vtedy viezli potraviny vojakom, čo v Utahu bojovali proti zlým bledým tváram.?
? Všetky bledé tváre sú zlé, ? precedil medzi zubami náčelník a prudko mykol hlavou. Ostatní Indiáni sklonili kopije a Dážď v tvári pokračoval: ? Bledá tvár výnimočne neklame. Namiesto srdca má však len o trochu menší kameň ako ostatní bieli muži... Áno, Dážď v tvári dostal prikrývku a potraviny. Bolo to v mesiaci padajúceho lístia a bojovníci ulovili málo zveriny. Bledá tvár nasýtila dve rodiny a pamiatka našich dedov spočívajúcich vo večných lovištiach bráni mojim bojovníkom preliať krv človeka, ktorý im pomohol. Bledá tvár nech je spokojná, nebude jej skrivený ani vlas.?
? Uf, rád ťa vidím, veľký náčelník, ? uľavilo sa Billovi. ? Dvadsaťosemkrát zapadlo slnko od chvíle, čo môj druh odišiel hľadať pomoc. Už sa mal dávno vrátiť... ?
Vtedy do jaskyne vbehol bojovník a niečo náčelníkovi posunkami hovoril. Dážď v tvári sa potom znova obrátil k Billovi: ? Priateľ bledej tváre je šťastný muž. Vedie sem Dlhé nože. Do večera sú tu... Dážď v tvári dodrží slovo a daruje bledej tvári život. No zoberie si všetky veci, čo sa nachádzajú v tejto jaskyni...aj pušku. Howgh.?
Večer naozaj dorazil Philips so skupinou vojakov a našiel Codyho v dosť zúboženom stave. Uzimený a psychicky vyčerpaný Bill, podopieraný dvoma vojakmi, vyšiel pred jaskyňu a usedavo sa rozplakal.
***********************************

Vojenský tábor sa belel plátnom strhávaných stanov a vojaci narýchlo balili svoje veci. Kapitán, s ošúchaným čiernym klobúkom na hlave, si natiahol biele kožené rukavice a pohol sa ku chlapom, čo sedlali kone: ? No tak čo je to s vami? Odchádzame na sever k Fort Pillow. Mám vás na tie kone vysadiť? V 7. Kansaskom pluku sa váľať nebudete... Kde je seržant Cody??
? Tu som, pane, ? vykukol spod vozovej plachty Bill. Kapitán ukázal prstom k miestu, kde za stolom pod pláteným prístreškom sedelo niekoľko vysokých dôstojníkov: ? Máš ísť ku generálovi Smithovi. Ten zajatec, ktorého si včera dotiahol z lesa, pekne spieval. Generál má pre teba nejakú úlohu. Pohni sa.?
Bill zoskočil z voza, nedbalo si napravil uniformu a vykročil k dôstojníkom. Len čo zastal a chcel zasalutovať, generál Smith ho oslovil prvý: ? Ako sa voláte krstným menom, seržant Cody??
? William, pane, ? trocha prekvapene odpovedal Bill. Generál položil ruky na stôl: ? Aha. Takže Bill. Počúvaj, Bill. Blahoželám ti k včerajšiemu úlovku. Ten južanský špión mal pri sebe podrobný plán rozmiestnenia našich vojsk. Keby sa bol dostal domov, celá ofenzíva generála Sheridana v Mississippi by bola ohrozená... Čo by si povedal na malý výlet, Bill??
? Chcete, aby som šiel k Južanom, pane?? uvoľnil sa Cody. Generál vstal a podal mu kúsok papiera: ? Toto je plán rozmiestnenia našich vojsk, samozrejme trocha upravený, aby sme nepriateľa oklamali. Treba ho len vierohodne doručiť a práve ty máš povesť jedného z najlepších scoutov. Povedali mi, že si sa do armády prihlásil dobrovoľne. Trúfneš si??
? Prečo nie, ? poškrabal sa na nose Bill. ? Konečne sa bude niečo diať. Tých nudných pochodov mám akurát dosť. Ak mi zoženiete konfederačnú uniformu, môžem vyraziť ihneď.?
? V poriadku, BiIl, ? prikývol generál Smith. ? Choď k zajatcom a vyzleč mundúr tomu chmuľovi, ktorého si chytil včera. Veľa šťastia.?
****************************

Wiliam Cody, oblečený do šedivej južanskej uniformy, obozretne viedol koňa popod ovísajúce konáre stromov a jeho vnútrom prechádzalo zvláštne vzrušenie. Ranný opar sa prevaľoval nízko nad zemou a vo vzduchu bolo cítiť slabý závan dymu z ohňa. Bill si bol istý, že cieľ jeho cesty je blízko. Znenazdajky mu do cesty vstúpili dvaja vojaci ozbrojení puškami. Bola to hliadka, ktorá ho o hodinu doviedla k stanu generála Forreta. Generál bol obozretný: ? Vaša jednotka, poručík??
?1. virginský jazdecký pluk, pane, ? zahlásil sa Bill. Tieň podozrenia však z Forreta neschádzal: ? Váš prízvuk však nenasvedčuje o tom, že by ste pochádzali z Virgínie.?
? Som z Kansasu, pane, ? v podstate ani neklamal Bill. ? Presťahovali sme sa tam z Virgínie, keď som mal 8 rokov. Hneď ako sa vojna začala, prihlásil som sa do virginského pluku.?
Generál trocha váhal a potom sa opýtal: ? Vraveli ste, že máte zaujímavé správy. Čo ste zistili??
? Pevnosť Pillow je slabo chránená, ? rozopol si Bill kamizolu a vytiahol spod nej poskladaný papier. ?.. .a tu...tu je tábor, v ktorom sa nachádza jeden pluk Únie. Majú 10 diel, ale Yankeeovia sa nehýbu z miesta. Dobre zabezpečili prístupy z tejto strany a z tejto. Vyzerá to, že oddychujú. Ak by sme udreli na Fort Pillow... ?
? Mohli by sme ľahko obsadiť dôležitý bod, ? zaujato si prezeral papier Forret. ? Vyzerá to veľmi pravdepodobne. Minulé boje Yankeeov poriadne vyčerpali... Ako ďaleko je ten tábor od pevnosti??
? Asi takých 20 míľ, ? ukazoval prstom Bill. ? Z juhu k nej vedie jediná cesta, ale zo západu... ?
? To mi stačí, poručík, ? prerušil Billa generál a otočil sa k inému dôstojníkovi. ? Plukovník, prevezmite velenie. S jedným plukom okamžite vyrazím obsadiť Fort Pillow... Ďakujem poručík, môžete ísť.?
********************************

O rok neskôr stál William Cody medzi zoradenými vojakmi Únie a sledoval hemžiace sa pole pred sebou. Na jeho druhej strane sa zhromažďovali južanské jednotky a stavali sa do bojového šíku. Jeden zo Severanov ukázal prstom na okraj poľa: ? Pán plukovník, pozrite sa. Z boku sa sem rúti konfederačná jazda.?
? Vidím, ? poznamenal plukovník Cody a vytiahol ďalekohľad. ? Dvaja sú kúsok vpredu a ostatní cválajú hodný kus za nimi... Pripadá mi to trocha zvláštne... Skôr to vyzerá, akoby ich tí vzadu...prenasledovali... Panebože, veď to je Divoký Bill. Strieľajte! Strieľajte na tých vzadu! Tí dvaja jazdci sú naši vyzvedači!?
? Pane, neviem či to stihneme, ? ozval sa jeden seržant, čo stál nablízku. ? Prenasledovatelia sú im v pätách. Aj oni strieľajú na utečencov... Jeden spadol z koňa.?
? Dočerta, ? zaklial Bill a priložil k oku ďalekohľad. ? Dúfam, že to nie je Divoký Bill... Uf, nie, cvála ďalej ostošesť... Neustávajte v paľbe! Už to nemá ďaleko. Zopár ich už popadalo... Bill, sem! Tu som!.. ... . Hahá, poď sem, kamarát. Tvoja spoločnosť sa rozpŕchla.?
? Zdravím ťa, Bill, ? roztvoril náruč Divoký Bill, Ien čo zoskočil z koňa. ? Som rád, že ťa vidím živého a zdravého.?
? Napodobne, ? zasmial sa Cody. ? Tentoraz si mal namále... Tak vraj ako sa máš.?
? Ale, veď to poznáš, ? rozopínal si Divoký Bill južanskú uniformu, v ktorej pricválal. ? Stále to isté. Už som pomaly častejšie na južanskej strane ako na našej.
? Neboj sa, kamarát, ? ťapol Cody priateľa po pleci. ? Vojna už dlho trvať nebude. Nanajvýš ak rok... Hej, seržant! Prineste nejaký modrý kabát!.. . O chvíľu začne tanec. Nepriateľ je už zoradený.?
? Snáď to nejako zvládneme, ? vydýchol Divoký Bill. ? Ty sa pochváľ. Počul som, že Fort Pillow bola tvoja práca. Južania vošli do pasce pochodovým krokom.?
? Nepreháňaj, ? povedal Cody. ? Ja som iba priniesol falošnú správu... Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Poslali ma do Santa Fé bojovať proti Indiánom, potom ma znova povolali k pluku, videl som zopár bitiek, ale zatiaľ mi šťastie praje. Zabili mi niekoľko koní, ale ja nemám ani škrabnutie. Na záhaľku sa nesťažujem, ale cnie sa mi za poriadnou poľovačkou. \"
? Dočkáme sa, ? súkal sa Divoký Bill do modrej uniformy, ktorú mu práve podával seržant. ? Po vojne sa znova vyberieme do Kansasu na jednu z našich perfektných výprav. Bude mi cťou opäť bivakovať s jedným z najlepších scoutov armády Únie amerických štátov... Južania vyrazili... ?
Plukovník Cody sa zahľadel k južanskej línii a sucho konštatoval: ? Necháme ich priblížiť sa... Nechceš sa stiahnuť, Divoký Bill? Určite nesieš nejaké dôležité správy, mohli by ťa trafiť... ?
Divoký Bill sa len uškrnul a pripravil si pušku.
*************************************

Po vojne, v lete roku 1867, v blízkosti jedného z úsekov výstavby železničnej trate spoločnosti Kansas Pacifik vírilo prach prérie niekoľko jazdcov. Skoro všetci mali oblečené tmavomodré uniformy. Až na jedného, ktorý mal na sebe ošúchané zálesácke šaty z jelenicovej kože. V jednej chvíli zálesák koňovi poriadne pritiahol uzdu. Kapitán modrokabátnikov sa opýtal: ? Čo sa deje, pán Cody? Prečo sme zastali??
? Sme na mieste, ? odpovedal zálesák. ? Za tamtým zvlneným ohybom je stádo bizónov. Moji pomocníci ho poženú rovno k nám. Musíme chvíľu počkať.?
Kapitán sa pohojdával v sedle a nedôverčivo pozrel na zálesáka: ? Aj tak si myslím, že chýry, ktoré kolujú o vašom streleckom umení sú úbohými výmyslami. Neviem, či som sa nedal napáliť chvastavými rečami mladíka ako ste vy, Bill. Za občianskej vojny som videl veľa odvážnych, ktorí nakoniec pustili do gatí. Zbabelosť je najhoršia neresť muža.?
Bill potľapkal koňa po šiji a pomaly k dôstojníkovi otočil hlavu: ? O zbabelosti väčšinou hovoria tí, čo sa jej najviac boja. V armáde Spojených štátov som mal a mám veľa priateľov. Divokého Billa, generála Custera a mnohých iných. Okrem toho mám vyššiu hodnosť ako vy, pán kapitán. Som plukovníkom, ak ste o tom nevedeli. A čo máte vy, okrem silných rečí?.. .?
? Bizóny!? vykríkol jeden z vojakov a len horko-ťažko zvládal koňa splašeného dupotom tisícok nôh približujúcich sa bizónov. Bill vytiahol z postranného puzdra pušku a zvolal: ? Budú ich hnať trocha bokom od nás. Ja pocválam za stádom odzadu a budem odstreľovať jednotlivé kusy postupne až k čelu. Radím vám, kapitán, aby ste zostali na mieste. Ak si chcete zapoľovať, urobte to z tohto miesta. V opačnom prípade neručím za váš život, keď skrížite cestu rozzúrenému býkovi. Hejá!?
Bill bodol koňa ostrohami a vyrazil vpred. O chvíľu začal strieľať na vybrané bizóny, pričom sa k nemu pridali aj lovci ženúci stádo. Po pol hodine sa lov bizónov skončil. Kapitán so skupinkou svojich vojakov, ktorí si ani nevystrelili, si prezeral úlovky. Keď prišiel Bill, kapitán bol ticho. Zato jeho zástupca, čiernovlasý poručík s riedkymi fúzmi, bol nadšený: ? Vaše strelecké umenie je treba skutočne obdivovať. Jedenásť bizónov hneď na prvú ranu. Ste naozajstným bizóním kráľom. Mali by ste sa volať Buffalo Bill... Prepáčte, pán plukovník. Nechal som sa uniesť.?
? To nič, poručík, ? ľahostajne poznamenal Bill. ? Ale vedzte, že to nerobím pre slávu, ale pre 500 dolárov mesačne. Firma Goddard mi platí, aby som pre železničných robotníkov každý deň zohnal čerstvé mäso. Je to moja práca... Poďte, pomôžete nám korisť odviezť do tábora.?
**********************************

V roku 1871 plukovník Cody pozeral na útok Indiánov. Na tento pohľad bol zvyknutý, no zvláštne bolo, že útočili na neviditeľného nepriateľa. Vedľa Billa stál generál Sheridan, pre ktorého mal tento veľkolepý obraz takisto trochu zvláštnu atmosféru: ? Čo myslíte, plukovník? Páči sa veľkokniežaťu Alexisovi toto indiánske predstavenie??
? Zdá sa, že áno, ? prikývol Bill. ? Veľkoknieža určite nemeral cestu z Ruska sem preto, aby zabil gryzliho. Tých tam majú dosť. Myslím, že našu loveckú výpravu indiánske zvyky neobyčajne spestrili. Veď napokon, opýtajte sa veľkokniežaťa.?
Generál prikývol a jemne sa dotkol rukáva Alexisovej poľovníckej kamizoly: ? Prepáčte, Vaša Excelencia. Veľmi nám záleží na spokojnosti nášho vzácneho hosťa, preto by sme chceli vedieť, či vás vystúpenie tamtých divochov nenudí.?
Veľkoknieža, neodtŕhajúc oči od Indiánov víriacich v divokom zmätku prach, začal tlieskať: ? Znamenité! Vynikajúce! Toto predstavenie sa nevyrovná ani najlepšiemu divadlu v Petrohrade. Blahoželám vám, pán Buffalo Bill. Môžem vám tak hovoriť, pán plukovník??
? Môžete mi hovoriť ako chcete, Excelencia, ? prisvedčil Cody. ? Indiáni ma volajú ešte aj Dlhovlasý náčelník, ak by sa vám ráčilo. To kvôli mojim dlhým vlasom... ?
? Buffalo Bill sa mi páči viac, ? vybral si veľkoknieža. ? Povedzte, ako ste dokázali prinútiť tie božie dietky, aby hrali toto veľkolepé divadlo.?
? Nuž, viete, ? poškrabal si svoju mušketiersku briadku Bill. ? Požiadal som náčelníka Škvrnitého chvosta, aby jeho bojovníci ukázali čo vedia. Dostali za to náboje a prikrývky.?
? To je zvláštne, ? nechápavo sa zatváril Alexis. ? Myslel som, že vy Indiánov iba zabíjate.?
Buffalo Bill zúfalo pozrel na Sheridana a rozpačito si odkašľal: ? No, ako by som to povedal... Teraz sú Siouxovia našimi priateľmi. Raz sú Indiáni našimi priateľmi, inokedy nepriateľmi, aj to nie všetci. A niekoľkých som naozaj zabil, ale je to trocha zložitejšie... ?
? Plukovník Cody má v bojoch s Indiánmi obrovské skúsenosti, ? snažil sa vypomôcť Sheridan. ? Ale vec je skutočne omnoho zložitejšia. Vaša Excelencia by sa tu v pohraničí musela zdržať omnoho dlhšie, aby prenikla do podstaty života v tomto kraji Indiánov, lupičov a pištoľníkov.?
? Rozumiem, pán generál, ? povedal Alexis. ? Ako vidím, Indiáni odišli. Bude ešte nejaké číslo, pán Buffalo Bill??
Cody zakýval rukou kočišovi dostavníka, čo stál obďaleč a odpovedal: ? Ako zlatý klinec programu som pre vás prichystal jazdu ozajstným dostavníkom so šesťzáprahom. Liace budem držať ja sám. Ak Vaša Ecxelencia nebude mať nič proti tomu... ?
Veľkoknieža si prezrel poštový dostavník a nadšene zvolal: ? Nádherné. Istotne to bude veľmi vzrušujúce. Môžeme začať. Dúfam, že nás pri tej jazde neprepadnú banditi, haha... ?
Buffalo Bill pomohol šľachticovi vystúpiť do dostavníka a on sám sa vyšvihol na sedadlo k pohoničovi. Uchopil liace a v povetrí zasvišťal bič: ?.. Ták, poďme mrciny... No tak, hýbte sa... Trochu sa prevezieme, aby ste načisto nezleniveli... Hijó, fiíí... ?
Šesť koní letelo ako víchor a dostavník nemilosrdne nadskakoval na kameňoch a výmoľoch. Kopytá koní vírili prach, ktorý veľkokniežaťu vnikal do nosa a do očí. Po riadnej naháňačke dostavník zastal tam, odkiaľ vyšiel. Roztrasený veľkoknieža Alexis vystúpil a podával Billovi ruku: ? Ďakujem, pán Buffalo Bill za nezabudnuteľný zážitok. Musím vám však povedať, že radšej budem cestovať cez Aljašku a prejdem celý Sibír až do Petrohradu na somárovi, než aby som pristal ešte na jednu takúto divokú jazdu. Klobúk dolu pred vašim jazdeckým umením, plukovník... Prosím pánov, aby prijali moje pozvanie na obed.?
*********************************

Plukovník Judson stál v zákulisí chicagského divadla Palmer House a upokojoval troch zálesákov v plnej zbroji, čo stáli pred ním: ? Žiadny strach, páni. Veď premiéru už máme za sebou. Moja divadelná hra Vyzvedači prérie bude mať určite úspech, len sa musíte trocha uvoľniť. Diváci sú zvedaví na udatného Buffalo Billa, znamenitého Texaského Jacka a rýchleho Divokého Billa. Nie je tak??
? To sa vám ľahko povie, ? potiahol nosom Buffalo Bill. ? Na Západe je to iné. Tu na nás všetci civia ako na opice.?
? Tak je, ? pridal sa Divoký Bill. ? Tie vety sú pokladané tak, že sa v tom ani Boh nevyzná. Načo toľko kvetnatých slov??
? To je umenie, páni, ? nadchýnal sa Judson. ? Buffalo Bill, ubezpečujem vás, že toto je dobrý podnik. O vašom vystúpení pred ruským veľkokniežaťom spred dvoch rokov som iba počul, ale hneď som si uvedomil, že také niečo pritiahne omnoho viac divákov, ak sa tomu dá trochu deja a dramatizácie. Rozumiete. Život ľudí na Západe a v podaní tých najlepších a najtvrdších chlapov z pohraničia.?
? Ale toto je iné, ? nesúhlasil Texaský Jack. ? Toľko viet neposplietam za celý týždeň, ako tu za jedno predstavenie.?
? Jack má pravdu, ? prehovoril Buffalo Bill. ? Lepšie nám svedčí poľovnícka výprava v Nebraske.?
? Tak už dosť, páni, ? stratil trpezlivosť Judson. ? Dostávate 500 dolárov týždenne za to, že sa prechádzate po javisku... Poďme, predstavenie sa začína.?
Opona sa roztvorila a na javisko vyšiel Judson s Divokým Billom. Autor urobil zopár teatrálnych krokov a roztiahol náruč: ? Ach, drahý priateľ, slnko vyšlo nad prériou a svitom zalialo šírošíre pastviny Západu. Určite aj dnes na nás čaká deň plný dobrodružstiev. Tu číha divá zver, tam zákerný Indián. Naša zbraň však vždy stojí na stráži... ?
?.. . Mu... Musíme vyraziť, ? vykoktal zo seba Divoký Bill. ? Zanecháme tábor a...a zanecháme tábor a... vyrazíme v ústrety nebezpečenstvu... Myslím, že niekto prichádza... ?
? Nie je treba ľakať sa, ? zvolal Judson. ? To je náš dobrý priateľ, čo včera opustil náš táborový oheň, aby obhliadol nespočetné bizónie stádo... Zdravím ťa, druh môj. Aké správy nesieš??
Na scénu vystúpil Buffalo Bill a už na prvý pohľad bolo vidieť, že má trému: ? Ja... Ja... Bol som...v...pevnosti, aby...aby... ?
? Indiáni vykopali vojnovú sekeru, ? rozhorčene zašepkal Judson. ? Bill, drž sa scenára.?
? Bol som v pevnosti varovať, lebo...lebo Indiáni vykopali vojnovú sekeru...a...a zastrelil som dvoch...potom troch... ?
? Bill, drž sa scenára, ? zatínal päste Judson. ? Dočerta, no tak dobre... Povedz nám, priateľu, čo zaujímavé si zažil po ceste do pevnosti??
Buffalo Bill sa nadýchol a trasľavým hlasom začal: ? Išiel som cestou necestou, samý prach a špina... Horúce slnko, útočili na mňa divoké šelmy...kožušiny som odniesol do pevnosti, kde mi povedal kapitán, že... že sú tam Indiáni a že majú pomaľované tváre...a šípy... ?
? Panebože, toto je fiasko, ? obrátil sa Judson k Divokému Billovi. Ten nervózne prešľapoval z nohy na nohu a nakoniec svojho kamaráta vyslobodil spásonosným výkrikom: ? Indiáni!?
Vtom na javisko vybehla tlupa ozajstných Indiánov-hercov a začala prestrelka slepými nábojmi. Do konca predstavenia každý so slávnych zálesákov Západu už len improvizoval.
***********************************

Jedného daždivého rána sedel Buffalo Bill na verande svojej farmy a nepohnuto pozeral na dažďové kvapky dopadajúce na kamenný chodník. Z rozjímania ho vyrušil jemný hlas jeho manželky Luizy: ? William, prečo nespíš??
? Nechce sa mi, ? vzdychol Bill.
? Niečo ťa trápi?? pohladila svojho muža po vlasoch Luisa. Bill chvíľu mlčal, no potom vyšiel s pravdou von: ? Som unavený, Luiza. Mám 36 rokov, ale pripadám si akoby som ich prežil 100. Tento život ma vyčerpáva. Lovecké výpravy, trestné ťaženia proti Indiánom. Buď chce niekto oskalpovať mňa, alebo ja jeho. Čo je to za život??
? Ľudia si ťa veľmi vážia, ? utešovala Billa manželka. ? Zvolili ťa za zmierovacieho sudcu, si kandidátom nebraského snemu a dostal si medailu od Kongresu. A k tomu plukovnícku hodnosť v Národnej garde. Píšu o tebe knihy... ?
? Čo z toho, Luiza, ? pochyboval Cody. ? Život nám utiekol pomedzi prsty. Mali sme štyri deti. Dve nám zomreli. Myslíš, že si uvedomili, že vôbec mali otca?.. . Ale toto všetko sa musí zmeniť. Od základu. Budem písať pamäti. Slávne časy Západu už skončili. Veľa mojich druhov už nie je na svete. Generál Custer zahynul v boji proti Čejenom a Divokého Billa zastrelil akýsi sopliak. Ostatní na staré kolená žobrú, alebo sa váľajú opití pred saloonmi... Chcem ľuďom priblížiť Divoký západ v celom jeho lesku a sláve. Obecenstvu vo veľkolepej Wild West Show ukážem obratnosť jazdcov, statočnosť vojakov a príbehy zlatokopov tak, ako som ich zažil na vlastnej koži. Najmem stovku indiánskych bojovníkov a najlepších pištoľníkov a prejdem s nimi celé Spojené štáty... Odteraz už budeme stále spolu.?
? Poď si ľahnúť, Bill, ? pokojným hlasom prehovorila Luiza. ? Ešte je príliš skoro. Pri obede sa o tom pozhovárame.?
**********************************

Dvadsiateho šiesteho júna 1906 stála v južnej časti Košíc, v miestach dnešných ulíc Jarmočná a Pri Bitúnku, obrovská aréna Billovej Wild West Show. O druhej poobede pred užasnutých divákov vyšla karavána plachtových vozov, ktorú vzápätí prepadli Indiáni. Nadšenému obecenstvu sa prihovoril samotný Buffalo Bill: ? Veľavážené publikum! Ďakujem, že ste sa prišli pozrieť na toto jedinečné predstavenie. Uvidíte dobýjanie Divokého západu prostredníctvom tých, ktorí ho skutočne zažili. Túto show už 23 rokov obdivujú diváci nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe. Predstavenie videli aj králi - rakúsky, dánsky, grécky a saský, ktorých sme zastihli na návšteve u kráľovny Viktórie. V tamtom poštovom dostavníku, ktorý som kedysi našiel prevŕtaný guľkami banditov pri ceste neďaleko Deadwoodu, sedel po mojej pravici samotný princ z Walesu... Veľavážené publikum! To čo práve vidíte, je nefalšované prepadnutie karavány osadníkov hľadajúcich novú zem na nehostinnom Západe... A to nie je všetko. Môžete sa tešiť na slávneho Johnyho Bakera, ktorý na 100 krokov prestrelí srdcové eso. Potom uvidíte zálesákov, cowgirls, indiánsky tábor, mexických jazdcov, drezérov, jazdecké umenie národov Európy a nakoniec vrcholné číslo kozákov z Kaukazu. Nech sa páči! Wild West Show je dnes len a len pre vás.?
Predstavenie pokračovalo a v aréne sa postupne vystriedalo až 500 účinkujúcich. Po druhom, večernom predstavení bola celá aréna zbalená a naložená na vlak, aby turné pokračovalo v Užhorode.
********************************

V roku 1913 slávna show Buffalo Billa skrachovala. Záujem o Indiánov a zálesákov opadal, miesto scoutov a pištoľníkov zaujali farmári. Navyše na trh sa pomaly, ale isto začal drať nový fenomén doby ? kinematografia. Ešte ako sedemdesiatročný zoslabnutý muž vystupoval Buffalo Bill v cirkuse, kde klobúkom z koňa zdravil divákov, no zvyšok niekdajšej slávy strávil odkázaný na milosrdenstvo svojej sestry v Denveri. Zomrel 10. januára roku 1917. Rozlúčiť sa s ním prišlo niekoľko tisíc ľudí.

Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.